POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Júl 2022.
        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.7          4:52       20:50  
10.7          4:59       20:46
21.7          5:09       20:38
30.7          5:21       20:26

Údaje sú v LSEČ, platia pre Nové Zámky.
                Mesiac.
Dátum:   Východ:    Západ:    Fáza:
  7.7        13:27         0:30      Prvá štvrť
13.7        21:06         3:53      Spln
20.7          0:00       13:09      Posledná štvrť
28.7          4:23       20:54      Nov

V perigeu: 26.7.2022 . V apogeu: 13.7.2022
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch.
1.
G.Hodál
Slnko:
V polovici mesiaca kulminuje o12h.53min.21sek. vo výške 63°30´41"v súhv.Geminy/Blížencov. Zdanlivý priemer 1888", svetelná vzdialenosť 8min.27sek. Slnečná aktivita priebežne vzrastá. Vo vizuálnej oblasti sú prakticky vždy pozorovateľné slnečné škvrny. V čiare Hα množstvo protuberancií/filamentov a aj erupcií výraznejších tried.
Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !
Venuša:
Merkúr:
Zem:
Mars:
Mesiac:
Dorastá na večernej oblohe. V prvej štvrti dňa 7.7.2022 o 4:14 v súhvezdí Virgo/Panny. Priebežné pozorovanie Mesiaca umožňuje vidieť útvary v postupujúcom východnom, či v ustupujúcom západnom terminátore, kedy sú najpôsobivejšie. Už triedrom je pozorovateľných  množstvo nielen plošných, ale i bodových  útvarov.
Asteroidy, planétky:
Jupiter:

Saturn:
Urán:
Neptún:
Vyhľadávacie
mapky, obrázky:
Tabakova 8, Nové Zámky
Zaujímavé objekty oblohy.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, či sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Vynikajúcou pomôckou pri pozorovaní objektov slnečnej sústavy je binokulárny nadstavec.

Stráca sa v rannom súmrakovom pásme v súhv.Taurus/Býka. Dňa 16.7.2022 v hornej konjukcii so Slnkom, nepozorovateľný.
Obdobie pozorovateľnosti na rannej oblohe sa skracuje. Vzdialenosť od Zeme narastá, zdanlivý priemer a jas sa zmenšujú. V polovici mesiaca vychádza o 3:06 v súhv.Geminy/Blížencov, ako objekt -3,9m/11" v dorastajúcej fáze 0,9.
Dňa 5.7.2022 v perihéliu. Vzdialenosť od Slnka 152 099 100km /1,01AU. V júli sa obdobie astronomickej noci mierne predĺži. V polovici mesiaca trvá od 23:27 do 2:09.
V polovici mesiaca vychádza o 0:38 v súhv.Aries/Barana ako objekt 0,3m/8". Na pozorovanie detailov je zdanlivý priemer ešte malý. Planéta je najjasnejším objektom súhvezdia. Podobne je sfarbená najjasnejšia hviezda súhvezdia Hamal 2m/sp.K.
Javia sa v ďalekohľadoch iba ako body. Odtiaľ pramení aj pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Zmenu ich polohy voči hviezdnemu pozadiu je možné sledovať v dostatočnom časovom odstupe. Vesta 6,5m vychádza o 23:05 v súhv.Aquarius/Vodnára. Juno 9,4m o 22:20 v súhv.Pisces/Rýb.
V polovici mesiaca vychádza o 23:33 ako objekt -2,5m/43" v súhv.Cetus/Veľryby. Na pozorovanie štyroch mesiacov stačí aj silnejší trieder, napr.12x40. V malých ďalekohľadoch je možné sledovať zákryty, zatmenia mesiacov a dvojicu tmavých rovníkových pásov. Ďaľšie pásy, škvrny, ako i Veľká červená škvrna sú pozorovateľné veľkými ďalekohľadmi. Na pozorovanie červ.škvrny je najvhodnejší čas počas prechodu centrálnym poludníkom planéty.
V polovici mesiaca vychádza v súhvezdí Capricornus/Kozorožca o 22:04 ako objekt 0,5m/19", prstence 42x9". Zmeny polohy mesiaca Titán voči planéte sú pozorovateľné triedrom. Slabšie mesiace Dione, Rhea, Japetus, Tethys, Enceladus s jasnosťou okolo 10-12m, sú pozorovateľné veľkými ďalekohľadmi. Pohybujú sa v blízkosti samotnej planéty.
V polovici mesiace vychádza o 0:57  v súhv.Aries/Barana ako objekt 5,8m/3,5". Pomocou mapky a malého triedra je pomerne ľahko identifikovateľný ako bod. Rozlíšenie na zelenkastý minikotúčik vyžaduje stredný ďalekohľad nad Ø80mm/100x.
V polovici mesiaca vychádza o 23:07v súhv.Pisces/Rýb ako objekt 7,9m/2,3". Vyhľadanie už vyžaduje väčší trieder a aj podrobnejšiu mapku. Nebodové rozlíšenie väčší prístroj nad Ø100mm.
Medzi menej výrazné, ale rozsiahle súhvezdia letnej oblohy patrí Herkules. S plochou 1225 štvorcových stupňov je na piatom mieste. Na dobových kresbách ide o dolehlavou kľačiaceho hrdinu, čo je dosť náročné si predstaviť. Reálnu orientáciu umožňuje prehľadná časť tohto súhvezdia s prezývkou "Kvetináč". Alfou súhvezdia je premenná, "farebná" dvojhviezda Ras Algethi 3,3m sp.M+5,4m sp.G/4,8". Spoľahlivo je rozlíšiteľná strednými ďalekohľadmi. Najjasnejšou hviezdou je však  βHer Ruticulus 2,8m. Neďaleko tejto hviezdy sa nachádza planetárna hmlovina NGC6210 10m/18". Nepravidelný tvar je zreteľnejší až vo veľkých prístrojoch. Ťahákom súhvezdia je však už v spomínanom Kvetináči guľová hviezdokopa M13 6m/15´. Za priaznivých okolností na hranici viditeľnosti voľným okom ako hmlistá škvrna. V triedroch pekná, výrazná ploška zavesená medzi hviezdami. V MDN120 pri 80x v okrajových častiach rozlíšená na veľmi jemný prach hviezd. Plné rozlíšenie, vrátane centrálnej časti je možné dosiahnuť veľkými ďalekohľadmi. Čím väčší prístroj, tým pútavejší objekt. Z našej zemepisnej šírky najlepšie pozorovateľná a asi aj najkrajšia guľ.hviezdokopa. V roku 1974 pomocou 300m rádioteleskopu bolo vyslané posolstvo k tejto hviezdokope. Vo veľkých prístrojoch, ako slabú škvrnu je možné v blízkosti tejto hviezdokopy spozorovať galaxiu NGC6207 11,3m/2x1´. Severne od M13 sa nachádza dvojica guľových hviezdokôp. Výraznejšia je  M92 6,5m/8´. Vyhľadanie NGC6629 8,7m/1,2´ je už obtiažnejšie.
K južnému horizontu cirkumpolárne súhvezdie Ursa Minor/UMi/Malý Medveď, u nás známe pod menom Malý Voz. S plochou 256 štvorc.stupňov je 56.mieste z 88 súhvezdí. Alfou súhvezdia je Polaris 2m, dôležitá orientačná hviezda. Smeruje k nej zhruba päťnásobná dľžka spojnice hviezd Merak/Dubhe zo súhv.Ursa Maior/Veľká medvedica. V súčasnosti sa αUMi nachádza 39´od severného svetového pólu. Vďaka tomu je ľahké určiť s touto maximálnou nepresnosťou nielen sever a následne ostatné svetové strany, ale i zemepisnú šírku, ktorá zodpovedá výške Polárky nad obzorom. V čase dolnej, alebo hornej kulminácie je odchýlka smeru na sever nulová. Polaris je tiež pomôckou pri nevyhnutnom ustanovovaní ekvatoreálnych montáží astronomických prístrojov. Pri vizuálnom pozorovaní os montáže stačí nastaviť "od oka"v obidvoch rovinách na túto hviezdu. Snímanie však vyžaduje vyššiu presnosť orientácie polárnej osi montáže na svetový pól, aby nedochádzalo k stáčaniu oblohy pri dlhších expozíciach. Najmenšia vzdialenosť medzi nebeským pólom a hviezdou nastane okolo roku 2100.  Polárka je tiež vizuálne pozorovateľná dvojhviezda. Polaris B s jasnosťou 9m je vzdialený 18"od hlavnej zložky. Kvôli veľkému rozdielu v jase zložiek ide o dvojicu pre prístroje okolo Ø80mm. Voľným okom je rozlíšiteľná dvojica γUMi Pherkad a 11UMi  3+5m/17´. Farebný kontrast je zreteľný triedrom.
UMi Draco
Súhv.UMi je ovíjané tiež cirkumpolárnym, t.j. u nás nezapadajúcim súhv.Draco/Draka. S plochou 1083 štvor.stupňov je na 8. mieste. Najjasnejšou hviezdou je γDra Etamin 2,2m/sp.K. Funkciu Polárky v čase stavby veľkých pyramíd zastávala αDra Thuban 3,7m. Z dvojhviezd sú ľahko rozlíšiteľné dvojice νDra  2x4,9m/62" a 16+17 Dra 5,5+5,1m/90". Navyše ďalekohľad Ø80mm štiepy 17Dra na zložky 5,4+6,4m/2,9". Takýto prístroj rozlíši aj μDra 5,6+5,7m/2,6". Južne od dvojice ψDra 4,6+5,8m/29,5" sa nachádza planetárna hmlovina NGC6543 Mačacie oko 8m/32". Výrazný, klasický kotúčik s "blikk" efektom. Vo veľkých prístrojoch so zelenkasto-modrastým nádychom, najkrajší nehviezdny objekt súhvezdia. Galaxia NGC6503 10,5m/4m je síce bližšie k ψDra, je však náročnejšia na vyhľadanie i techniku. Galaxie M102 10,5m/3´a NGC5907 10,5m/9´patria tiež medzi náročné objekty, ale vo veľkých prístrojoch majú svoje čaro.
M102
6543
Najjasnejšou hviezdou jarného or.trojuholníka a zároveň severnej oblohy je oranžový Arcturus -0.05m/sp.K zo súhvezdia Bootes/Pastiera. O prvenstvo na severnej oblohe súperí s bielomodrou Vegou 0,03m/sp.A zo súhv.Lýri. Vlastný pohyb tejto hviezdy objavil Halley už v roku 1717, má hodnotu okolo 2,2"ročne. Za 800 rokov sa presunie o priemer  mesačného kotúča. Dvojhviezda εBoo Izar/Pullcherrima - Najkrajšia 2,5+4,9m/2,9"sp.K+A, patrí medzi výrazné, farebné dvojice. Vyžaduje však ostrokresliaci ďalekohľad o priemere okolo Ø100mm. Dvojhviezdy κBoo 4,5+6,6m/14"a ιBoo 4,8+8,1m/39"sa zobrazia súčasne v zornom poli menšom ako 1°, nakoľko sú v rozostupe 36´. Trojhviezda μBoo sa dá ľahko rozštiepiť na zložky 4,3+6,5m/109", pričom slabšia je v skutočnosti dvojhviezda 7+7,6m/2,2". Dvojica hviezd ν1+2 5+5m/11´je  teoreticky rozlíšiteľná voľným okom, pohľad triedrom je však istejší. Temnému súhvezdiu bez pozadia Mliečnej dráhy s plochou 907 štvorcových stupňov patrí 13.priečka.

Bootes
Izar
Herkules
M13

M92
V júli sa obdobie astronomickej noci začína predlžovať, ale stále je krátke. Najvhodnejšími objektami vzdialeného vesmíru na pozorovanie sú dvojhviezdy, jasné hviezdokopy. Mliečna dráha je už vyššie, ale podmienky na pozorovanie sú ešte málo priaznivé. Podobne je to s planétami, ktoré vychádzajú, či kulminujú v druhej polovici noci.
Obloha večer
Slnko
Planéty
Venuša
Mars Urán
Saturn Vesta
Neptún Juno
Nízko nad južným horizontom kulminuje súhv.Scorpius/Škorpiona s najjasnejšou hviezdou Antares/Protiváha Marsu var.0,9-1,8m/sp.M. Jeho farbu pripomínajúcu Mars zvýrazňuje aj atmosféra pohlcujúca modrasté zložky svetla. Takisto je aj prekážkou pri spozorovaní sprievodcu 5,5m/2,5". Ide "farebný" pár vyžadujúci stredný, až veľký ďalekohľad a samozrejme vynikajúce podmienky na pozorovanie nízko nad horizontom, ktoré sú zriedkavé.
Dvojhviezda βSco Acrab 2,6+4,9m/14" je výrazná aj v malých prístrojoch.
Guľova hviezdokopa M4 6m/18´západne od Antaresu je za priaznivých podmienok viditeľná v poli triedra aj so spomínanou hviezdou ako hmlistá ploška. Veľkými ďalekohľadmi rozlíšiteľná na hviezdy.
Guľová hviezdokopa M80 7,5m/5´ je menšia, ale pôsobí kontrastnejšie.
Dvojica otvorených hviezdokôp M6 4,5m/20´a M7 3,5m/50´vzhľadom na malú výšku nad obzorom sa vyhľadáva obtiažne. Za priaznivých podmienok však pri pohľade triedrom ide o príťažlivú dvojicu.
Súhvezdiu s plochou  497 štvorcových stupňov patrí 33.priečka z 88. Prechádza ním bohatá časť Mliečnej cesty a preto je vhodná na voľnú prehliadku triedrom.
Scorpius
M4
M6+7