POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
PHOTO ARCHYVAS
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Január 2018.


        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.1        7:37        16:05
10.1        7:35        16:15
20.1        7:29        16:29
30.1        7:17        16:44

Údaje v SEČ, platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu:  1.1.2018
V apogeu: 15. a 30.1. 2018
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch.
Prechádza 20.1.2018 zo súhv. Sagittarius/Strelca do súhv.Capricornus/Kozorožca. Obratník Kozorožca vyznačený na glóbusoch je len spomienkou na časy, keď Zimný slnovrat nastával v tomto súhvezdí. V polovici mesiaca Slnko kulminuje o11h56min46sek vo výške 20°58´37". Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 0h8min11sek, zdanlivý priemer 1951".  Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !
nepozorovateľný.
Dňa 9.1.2018 v hornej konjukcii so Slnkom, nepozorovateľná.

Zem:
Dňa 3.1.2018 Zem v perihéliu. Najmenšia zdialenosť od Slnka 147 097 233km, t.j. 0,983AU. Dni sa predlžujú. Astronomická noc v polovici mesiaca trvá zhruba od 18:11 do 5:45. Hodnota časovej rovnice pre slnečné hodiny v AK klesne z -9 na +1 minútu.Tieň nodu na sl. hodinách sa odpútavá od krivky Zimného slnovratu. 
V polovici mesiaca vychádza okolo 2:52 ako objekt 1,4m/5"v súhv.Libra/Váhy.  Zdanlivý priemer je ešte malý na pozorovanie detailov. Dňa 7.1.2017 v konjukcii s Jupiterom. Obidve planéty viditeľné spoločne v zornom poli o priemere 1°.
Mesiac:
na večernej oblohe ako dorastajúci kosák.
Ceres 31.1.2018 v opozícii so Slnkom, pozorovateľný v súhv.Leo/Lev ako bod 7,4m. Vesta 7,8m prechádza súhvezdiami Libra/Váhy,Scorpius/Škorpiona,Ophiuchus/Hadonosa.Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam  podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
V polovici mesiaca vychádza o 2:30 v súhv.Libra/Váhy ako objekt -1,9m/34". Už vo výkonnejších triedroch je možné sledovať dennú zmenu polôh štyroch najjasnejších mesiacov, prípadne ich miznutie pri zákrytoch, či prechodoch. Dvojicu hlavných rovníkových pásov na badateľne sploštenom disku planéty vidno aj v malých prístrojoch okolo Ø50mm. Na povestnú Červenú škvrnu  je nutný výkonnejší prístroj okolo Ø100mm a je dôležité poznať čas prechodu centrálnym poludníkom planéty. Zdroj napr. časopis Kozmos, či program v Sky and Teleskope, kde sú aj ďaľšie aktuálne sledovateľné úkazy mesiacov.
po konjukcii so Slnkom sa začne vynárať na rannej oblohe. V polovici mesiaca vychádza o 6:07 v súhv.Sgr/Strelca, ako objekt 0,5m/15", prstence 34x15". Pohybuje sa v oblasti výrazných Messierových objektov.
V polovici mesiaca kulminuje okolo17:39 v súhv.Pisces/Rýb ako objekt 5,8m/3,5". Teoreticky pozorovateľný voľným okom na hranici vnímania, ale bezpečne viditeľný už v malých triedroch 7x50 ako jasná hviezda. Na nebodové zobrazenie je nutné použiť ďalekohľad ϕ80mm/80x. Farba kotúčika je ovplyvnená použitou technikou a tiež vnímaním jednotlivca. V opisoch sa uvádza od žltozelenej po modrosivú. Posun voči hviezdam upúta po väčšom časovom odstupe.
Zapadá okolo 20:31 v súhv.Aquarius/Vodnára ako objekt 7,9m/2,2". Podmienky na pozorovanie sa zhoršujú. Za pomoci mapky je vyhľadateľný triedrom. V dlhšom časovom úseku pozorovateľná zmena polohy voči zhruba 1° severne ležiacej červenkastej hviezdy λAqr 3,7m/sp.M. V teleskopoch nad Ø80mm pri min.80x nadobúda vzhľad nebodového sivomodrastého kotúčika.
Tabakova 8, Nové Zámky
Mapky,obrázky:
  2.1        16:51        7:34       Spln
  8.1          0:00      11:22       Posledná štvrť
17.1          7:34      16:55       Nov
24.1        10:57        0:00       Prvá štvrť
31.1        16:49        7:04       Spln
G.Hodál
oh.- otvorená hviezdokopa
gh.- guľová hviezdokopa
g.- galaxia
ph.- planetárna hmlovina
h.-hmlovina,difúzna/reflexná
th.- tmavá hmlovina
d.- dvojhviezda
súhv.-súhvezdie
Zoznam skratiek:
Každým rokom na Vianoce pribudnú nový záujemcovia o astropozorovania i s prístrojmi. Väčšinou ide o ďalekohľady z obchodných reťazcov. Zvyčajne sú dodávané s veľkým množstvom doplnkov na dosiahnutie nezmyselne vysokých zväčšení. Účelnejšie by bolo dodanie jedného kvalitného okulára a hlavne pomocného ďalekohľadu, tzv.hľadáčika. Dodávaný typ (na priloženej snímke v krúžku) je vhodný tak na zameranie pozemných objektov počas dňa. V noci Mesiaca a s trápením, najjasnejších objektov na oblohe. Kúpa kvalitnejších okulárov nepredstavuje technický problém, zvyčajne ide o upínací priemer 1,25"t.j. 31,7mm. Kvalitný pomocný ďalekohľad napr.9x50 s 5°zorným polom však nepasuje do pôvodného uchytenia, treba svojpomocne vyrobiť vhodný typ. Až potom sa pozorovanie zmení zo stresu na relax. V takomto hľadáčiku uvidíte  priamo väčšinu objektov vhodných pre začiatočníka, ako i pre hlavný prístroj. Za pomoci priehľadnej tenkej fólie o priemere zodpovedajúcemu zornému poľu hľadáčika na hviezdnej mape, sa ľahšie vyhľadávajú aj menej výrazné objekty, nakoľko sa dá porovnať teoretický vzhľad s realitou. Navyše kvalitný hľadáčik môžete používať i ako nezávislý širokouhlý teleskop, napr.na prezeranie Mliečnej dráhy z ruky. Majitelia drahých prístrojov s GoTo návadzaním, pokiaľ sa nevyznajú na oblohe, môžu tiež ťahať za kratší koniec. Systém môže pri základnom ustanovovaní chybne identifikovať objekty na oblohe napriek správne zadaným súradniciam miesta pozorovateľa i času a potom zlyhať pri vyhľadávaní zadaných objektov. Pokiaľ niekoho nezačne baviť rozpoznávanie súhvezdí, vyhľadávanie planét,  za pomoci mapky a červenkasto svietiacej baterky, alebo  trebárs mobilnej aplikácie , tak napriek inak kvalitnej výbave zvyčajne s astro končí. Používané, ale pomerne málo citlivé je v sprievodcoch po oblohe delenie ďalekohľadov na malé, t.j do priemeru objektívu Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad Ø150mm. Výkon a hlavne spokojnosť pozorovateľa je ovplyvnená aj ďaľšími faktormi. Pre orientáciu, dosah voľného oka za ideálnych podmienok je do 6m, rozlišovacia schopnosť 1´až 5´. Priemer Mesiaca, Slnka je okolo 30´/obl.minút/. Maximum reálnej rozlišovacej schopnosti 1" /obl.sekundy/ dosahujú už ďalekohľady Ø150mm. Stav atmosféry tzv.scintilácia/seeing, hlavne v zimných mesiacoch znižuje praktickú rozlišovaciu schopnosť prístrojov. Naopak, vďaka "hlbokej astronomickej noci" sa však zlepšuje dosah a vykreslenie slabých objektov.

Zimný orientačný šesťuholník je tvorený jasnými, farebne už voľným okom odlíšiteľnými hviezdami z najvýraznejších zimných súhvezdí. Rozdielne odtiene Síria/CMa -1,5m/sp.A, Betelgeuze/Ori  0,8_1,3m/sp.M, Capelly Aur 0,1m/sp.G sú neprehliadnuteľné. Zimná, menej výrazná Mliečna dráha sa tiahne naprieč oblohou  približne od východu súhv.Monoceros/Jednorožca, cez zenit súhv.Perseus+Cassiopeia a mizne na západe v súhv.Cygnus/Labute.

Asi nielen najkrajším, ale aj najzaujímavejším súhvezdím zimnej oblohy je Orión. Už spomínanú αOri Betelgeuze, je zaujímavé porovnávať s βOri Rigel 0,1m/sp.B, nielen kvôli farebným odtieňom , ale i jasu, nakoľko Betelgeuse je premenná. Bielomodrastý Rigel je zase náročná dvojhviezda 0,1+6,8m/9,5". Aj keď je vzdialenosť zložiek veľká, rozlíšenie sťažuje veľký, asi 260 násobný rozdieľ v jase.

Niektoré dvojhviezdy zo súhv.Ori viditeľné voľným okom ako sólo hviezdy, preto pomerne dostupné aj pre začiatočnícke teleskopy s tzv."hľadáčikmi":
22 Ori  ide o najmenšími triedrami rozlíšiteľnú dvojhviezdu 4,7+5,7m/242".
  η Ori  3,7+4,8m/1,7"nachádza sa v blízkosti 22Ori. Rozlíšenie už vyžaduje teleskop okolo 80mm.
  ζ Ori  1,9+4m/2,3" "východná"dvojhviezda z pásu Oriona.
  σ Ori 3,8+6,6m/13"+6,7m/43". Trojhviezda južne od ζOri rozlíšiteľná napr.CZJ 50/540mm.
  δ Ori 2,2+6,9m/53" "západná "dvojhviezda z pásu Oriona, vhodná aj pre menšie prístroje.
52 Ori 6+6m/1,4" dvojhviezda pre stredné, až väčšie teleskopy.
32 Ori 4,5+5,8m 1,1" dvojhviezda na testovanie veľkých teleskopov.

Otv.hv. Cr70  0,4m/150´ je pre triedre, výrazná napr.v 15x70. Množstvo slabších hviezd obklopujúcich výrazný pás Oriona. Táto oblasť oblohy upútala už Galilea.
Otv hv. NGC1981 5m/25´ ľahko dostupná pre malé prístroje.
Otv.hv./hmlovina NGC1973/75/77. Hviezdy prístupné pre malý prístroj. Súčasťou je dvojhviezda 42Ori 4,7+7,9m/1,6". Hmloviny skôr pre astrofotografiu, NGC1977 sa prezýva Running Men.
Otv.hv. NGC1980 okolo dvojhviezdy ιOri 2,8m+6,9m/11".
Otv.hv. Cr 69 2,8m/ 65´retiazka hviezd od λOri k φ1Ori.

Veľká hmlovina v Orione M42 4m/40´. Najkrajší z objektov vzdialeného vesmíru pre pozorovateľa od nás a patrí medzi najpútavejšie na celej oblohe. Voľným okom ako hmlistá hviezda pod pásom Oriona. V triedri ako nerovnomerne jasný fľak v doprovode vyššie uvedených NGC objektov. Už v malých ďalekohľadoch sa v centrálnej časti rozlíši štvorhviezda θOri známa pod názvom Trapéz Oriona. V stredných, napr.v MDN120 pri 80x množstvo svetlých i tmavých detailov. Vo veľkých, napr.v CPC11"+širokouhlý okulár Luminos15, doďaleka sa tiahnuce filamenty od centrálnej časti. Pôsobivejšie ako na snímkach, ktoré nedokážu súčasne zachytiť tak jemné odtiene a detaili. Samozrejme toto platí pri pozorovaní skrz priezračnú oblohu, bez svetelného znečistenia a počas kulminácie. V polovici januára M42 kulminuje o 21:45. Ľahko vyhľadateľný objekt pre každého a každý prístroj.

Difúzna hmlovina M43  9m/12´. Ide o oddelený fragment  severnej časti M42 .

M78 8m/8´tzv.kometárna reflexná hmlovina pre stredné ďalekohľady. "Jadro" tvorí dvojhviezda.

Hmlovina NGC2024 8m/20´ "Plameň". Náročný objekt. Napr.v ďalekohľade MDN 120 pri 44x /0,8° sa javí ako svetlé "nič" oproti o niečo tmavšiemu "nič" pozadia oblohy. Vadí svit Alnitaku 1,8m, držať hviezdu mimo zorné pole. Po naskočení "astrovnímania"náznaky štruktúr.

Reflexná hmlovina NGC1788 10m/8". Objekt pre veľké ďalekohľady.

Najdostupnejšie objekty pre začínajúcich pozorovateľov v zimnom období:
M45 Pleiades - otvorená hviezdokopa v súhvezdí Taurus/Býka. U nás známa pod menom Kuriatka, inde Sedem sestier. Zdanlivý jas, priemer:1,5m/100´. Ide o najznámejšiu oh. severnej oblohy pripomínajúca voľným okom "Malý Voz". Ideálna pre binokuláre, napr.15x70, spektívy, skrátka pre prístroje  umožňujúce dosiahnuť aspoň 1,5°zorné pole. V teleskopoch pri väčšom zväčšení  a malom poli sa hviezdokopa rozpadá na izolované máločlenné skupinky hviezd. V polovici decembra kulminuje okolo 22:00.

Mel 25 Hyades - oh.0,5m/330´. Ide o dominujúcu časť súhvezdia Taurus/Býka. Objekt vyslovene pre oko, binokuláre s 5°zorným poľom. Tvarom pri východe pripomína tlačené písmeno A , ktorého podoba sa vraj naozaj viaže k tomuto zoskupeniu hviezd. Oranžová, najjasnejšia hviezda Aldebaran 0,9m sp.K, však nie je v skutočnosti súčasťou oh. Rozlišovaciu schopnosť svojho zraku môžete vyskúšať na dvojici θ1+θ2 Tau 3,8+3,4m/5,7´.

Mel 20 - oh.v súhvezdí Perseus 1,2m/185´. Pekné zoskupenie hviezd v okolí najjasnejšej hviezdy súhvezdia Mirfak1,8m. Objekt  pre binokulár.

NGC884+869 - dvojitá oh. v súhv.Perseus, známejšia pod menom χ+h. Obidve majú okolo 4,5m/25´. Na priezračnej oblohe voľným okom ako hmlisté škvrny na spojnici Perseus/Cassiopeia. Vidno ich spoločne v  širokouhlých prístrojoch a už čiastočne rozlíšené na hviezdy. Objekty vhodné aj pre ďalekohľady pri väčšom zväčšení, vzhľadom na množstvo koncentrovaných hviezd. Táto dvojica tiež patrí medzi najkrajšie objekty severnej oblohy.

M31 - galaxia 4m/150´, známa pod menom Veľká hmlovina v Andromede. Najvzdialenejší objekt oblohy, viditeľný voľným okom ako slabá škvrna. Galaxia je vzdialená okolo 2,5miliona sv.rokov. Najkrajší pohľad je na ňu v silnejších binokulároch, napr 15x70/20x80. Tiahne sa takmer celým zorným poľom takýchto prístrojov. Centrálnu časť vidno v malých prístroch dokonca aj z mestského prostredia.  V ďalekohľadoch skôr sklamanie, prakticky žiadne detaili, ale pribudnú jej satelity M32 8,5m/4´a M110 10m/10´. M32 je pomerne výrazná gulička, M110 plošná, ľahko splynie s oblohou pri nepriaznivých podmienkach. M31 kulminuje v zimnom období v skorých večerných hodinách.
Alamak - pekná,farebná dvojhviezda γAnd 2,2+5m/10". Dvojicu rozlíšia aj ostrokresliace malé prístroje okolo Ø60mm pri 60x.

M33 - galaxia známa ako Veľká hmlovina v Trojuholníku.Tento objekt nepatrí medzi jednoduché objekty na pozorovanie, aj keď hodnoty 6m/50´by tomu nasvedčovali. Ide o objekt s tzv. malou plošnou jasnosťou a preto je veľmi citlivý na pozorovacie podmienky. Pri priezračnej oblohe stačí malý binokulár napr.7x50, pri svetelnom smogu, zákale, splynie s jasom oblohy. V tomto výbere je uvedený z dôvodu ako testovací objekt pozorovacích podmienok, čo sa týka tmavosti a priezračnosti oblohy. Na rozlišovaciu schopnosť sú dvojhviezdy.

Capella - najjasnejšia, žltkastá hviezda 0,1m sp.G zo súhv.Auriga/Povozníka. Trojica otvorených hviezdokôp M36,M37 a M38 je už pozorovateľná malými binokulármi, ako rôzne jasné, hmlisté fliačiky. Ďalekohľady ich rozlíšia  na hviezdy a odhalia rozdieli v počte, v jasnosti a v štruktúre ich rozmiestnenia.

Castor - malými, ale kvalitnými prístrojmi rozlíšiteľná bielomodrastá dvojhviezda 1,9+2,9m/5"sp.A , zo súhv.Geminy/Blížencov. Pre CZJ Ø50/540mm pri 90x pekná, stabilne vykreslená dvojica. Otvorenú hviezdokopu M35 5,5m/30´na priezračnej oblohe ako hmlistú plošku, vidno aj voľným okom. Pôsobivé množstvo hviezd aj v malých prístrojoch. Tento objekt tiež patrí medzi ťaháky oblohy. Farbu Castora môžete porovnať asi 5°južne ležiacim oranžovým Polluxom 1,1m sp.K.

NGC2392 planetárna hmlovina Eskymák 9m/42" . Pomerne ľahko vyhľadateľná aj malými prístrojmi, v ktorých veľkosťou  pripomína Jupiter. Výrazná zelenkastá farba a neostrý  tvar vo veľkých prístrojoch.


Urán
Neptún
Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
Najdostupnejšie objekty
M45
M45 viz.mag.
χ+h
Mel20
M36+37+38
M36
M31
Alamak
15x70 PD
nie je v činnosti žiaden výrazný roj.
Obloha večer
Slnko
Jupiter Mars Vesta
Ceres
Saturn
Orion
Pás Galileo
M42+NGC1977
M78
Pás súčasnosť
Gemini
2392
M35+2158
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
Meteory:
Kométy:
nie je dostupná žiadna výrazná kométa.