POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Jún 2019.

        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.6        4:53         20:38
10.6        4:48         20:46
20.6        4:48         20:50
30.6        4:51         20:51

Údaje sú v LSEČ. Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu:   8.6.2019
V apogeu: 23.6.2019
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
Presúva sa zo súhv.Taurus/Býka do súhv.Geminy/Blížencov. Dňa 21.6.2019 Letný slnovrat. Slnko kulminuje o 12h. 49min. 6sek. vo výške 65°27´43"v súhv.Taurus. Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.17sek. Zdanlivý priemer 1888". Obdobie minima je hlboké,t.j. sl.škvrny sa vyskytujú sporadicky.Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα, napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Vždy sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty, chromosférický trávnik. Priložená snímka urobená za veľmi nepriaznivých podmienok. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !

Pozorovateľný vo večernom súmrakovom pásme. Dňa 18.6.2019 pozorovateľný v zornom poli o priemere 1°spoločne s planétou Mars. Merkúr 0m/7"vo fáze 0,5 zapadá o  22:32. Vyhľadanie a vzhľad planéty je v prvom rade o priezračnej a kľudnej atmosfére pri horizonte a nájdení vhodného pozorovacieho stanovišťa s výhľadom na patričnú časť oblohy v azimute okolo 300°.Vyhľadanie triedrom je možné zhruba 30minút po západe Slnka. Dňa 24.6.2019 v najväčšej východnej elongácii 25°od Slnka.
V polovici mesiaca vychádza necelú hodinu pred východom Slnka, prakticky nepozorovateľná.
Zem:
Vzdialenosť od Slnka narastá na152mlionov km, obežná rýchlosť klesá. Vzhľadom na Letný slnovrat obdobie astronomickej noci dosahuje minimálnu dĺžku, nastáva v intervale 0:02-1:32 LSEČ. V severných zemepisných šírkach nad 50°nenastáva vôbec. V deň Letného slnovratu  je Slnko najsevernejšie od rovníka,t.j. na obratníku Raka, kde kulminuje v zenite a potom sa začne vracať k rovníku a výška kulminácie klesať. V minulosti sa počas l.s. Slnko nachádzalo v súhv.Raka, preto je na glóbusoch označenie obratník Raka. Pohyb tieňa nodu na sl.hodinách v AK v priebehu mesiaca dosiahne krivku Letného slnovratu a potom sa začne vracať k čiare rovnodennosti. Hodnota časovej rovnice klesne z -15 minút na -9minút.
Stráca sa vo večernom súmrakovom pásme. V polovici mesiaca ako objekt 1,8m/3,7"v súhv.Geminy/Blížencov. Zaujímavá možnosť na súčasné pozorovanie s planétou Merkúr. Mars v porovnaní s Merkúrom sa bude v ďalekohľade javiť bodovejší. Najvhodnejším prístrojom na vyhľadanie v období okolo 18.6.2019 je však trieder.
Mesiac:
Mesiac v deň splnu sa pohybuje nízko nad horizontom v súhv.Sagittarius/Strelca. Niečo pre "krajinársku" fotografiu s Mesiacom. Navrch majú svetelné útvary ako plošné moria, či bodové krátery, prstence atď. Je vhodné používať prostriedky na tlmenie jasu, znižuje sa záťaž zraku a tým sa zvyšuje schopnosť vnímania jemných detailov.
Ceres 7,3m kulminuje okolo 23:00 v súhv.Scorpius/Škorpiona. Vesta 8,3m neďaleko planéty Urán v druhej polovici noci. Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
Dňa 10.6.2019 v opozícii so Slnkom. Obdobie celonočnej viditeľnosti v súhv.Ophiuchus/Hadonosa ako objekt -2,6m/46". Najlepšie pozorovacie podmienky v roku. Pri pozorovaní detailov ďalekohľadom treba však počkať na čas kulminácie kvôli zníženiu vplyvu atmosféry. V polovici mesiaca je to o 0:30. Na pozorovanie pozícií mesiacov Io, Europa, Ganymed, Callisto stačí aj kvalitný trieder 12x40, výrazne pomôže upevnenie na statíve. Pozorovanie prechodu Červenej škvrny vyžaduje ďalekohľad okolo Ø150mm. Skúsený pozorovateľ ju pri prechode centrálnym poludníkom uvidí i menším prístrojom. Čas prechodu nájdete napr.v časopise KOZMOS /SUH  Hurbanovo/. Oranžovočervenkastý odtieň je výrazný až vo väčších prístrojoch, napr. v CPC11" a pri použití binonadstavca.
V polovici mesiaca vychádza o 22:14 v súhv.Sagittarius/Strelca ako objekt 0,2m/18", prstence 41x17". Pri pozorovaní voľným okom výrazne obohacuje toto súhvezdie. Na malý eliptický útvar rozlíšený v silnejších triedroch a v doprovode  mesiaca Titán 8,5m. Napr.v refraktore CZJ 50/540mm je pri 50x planéta s prstencom rozpoznateľná. Na pozorovanie tmavého delenia v prstenci, tieňa prstenca a prípadne ďaľších detailov na planéte je potrebný výkonnejší ďalekohľad nad Ø100mm. Väčšími prístrojmi sú viditeľné i ďaľšie mesiace planéty napr. Tethys,Dione,Rhea,Enceladus,Japetus. Ich jasnosť sa pohybuje medzi 10 až 13m. Pohybujú sa v blízkosti planéty.
V polovici mesiaca vychádza o 2:25 v súhvezdí Aries/Barana ako objekt 5,9m/3,4". Za pomoci mapky a malého triedra je spoľahlivo identifikovateľný ako bod. Na nebodové rozlíšenie zelenkastožltého kotúčika je potrebný ďalekohľad  nad Ø80mm 100x. Farebný odtieň vyniká vo výkonnejších prístrojoch. Môže byť ovplyvnený farebnou citlivosťou pozorovateľa i optikou prístroja.
V polovici mesiaca vychádza o 0:56 v súhv.Aquarius/Vodnára. Triedrom vyhľadateľný ako bod 7,9m/2,2".  Nároky na techniku umožňujúce farebné i nebodové rozlíšenie sú vyššie ako pri planéte Urán.
Tabakova 8, Nové Zámky
Mapky,obrázky:
  3.6         5:05       20:37       Nov
10.6       12:36         1:31       Prvá štvrť
17.6       20:54         4:54       Spln
25.6         1:01       12:41       Posledná štvrť
   G.Hodál
oh.- otvorená hviezdokopa
gh.- guľová hviezdokopa
g.- galaxia
ph.- planetárna hmlovina
h.-hmlovina,difúzna/reflexná
th.- tmavá hmlovina
d.- dvojhviezda
súhv.-súhvezdie
Zoznam skratiek:
                                       Zaujímavé objekty letnej oblohy.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, či sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd.

Letné mesiace jún/júl sú najhoršie z pohľadu pozorovateľa nočnej oblohy. Astronomická noc vhodná pre pozorovanie náročnejších objektov vzdialeného vesmíru nastáva len nakrátko po polnoci. Počas "letného neba" sú pozorovateľné  dvojhviezdy, hviezdokopy a tohto roku hlavne Jupiter, ku ktorému sa neskôr pripája Saturn. Na druhej strane ide o obdobie najlepšej pozorovateľnosti umelých družíc v roku. Mliečna dráha a Letný orientačný trojuholník stúpa nad východným horizontom, jarný klesá nad západným.

V júni smeruje k južnému horizontu cirkumpolárne súhvezdie Ursa Minor/UMi/Malý Medveď, u nás známe pod menom Malý Voz. Alfou súhvezdia je Polaris 2m, dôležitá orientačná hviezda. Smeruje k nej zhruba päťnásobná dľžka spojnice hviezd Merak/Dubhe zo súhv.Ursa Maior/Veľká medvedica. V súčasnosti sa αUMi nachádza 39´od severného svetového pólu. Vďaka tomu je ľahké určiť s touto maximálnou nepresnosťou nielen sever, ale i zemepisnú šírku, ktorá zodpovedá výške Polárky nad obzorom.  V čase dolnej, alebo hornej kulminácie je odchýlka smeru na sever nulová. Polaris je tiež pomôckou pri nevyhnutnom ustanovovaní ekvatoreálnych montáží astronomických prístrojov. Pri vizuálnom pozorovaní os montáže stačí nastaviť "od oka" v obidvoch rovinách na túto hviezdu. Snímanie vyžaduje vyššiu presnosť orientácie na svetový pól, aby nedochádzalo k stáčaniu oblohy pri dlhších expozíciach. Najmenšiu vzdialenosť od pólu hviezda dosiahne okolo roku 2100. Polárka je tiež vizuálne pozorovateľná dvojhviezda. Polaris B s jasnosťou 9m je vzdialený 18". Kvôli veľkému rozdielu v jase zložiek ide o dvojicu pre prístroje okolo ø80mm. Voľným okom je rozlíšiteľná dvojica γ UMi Pherkad 3m a 17´vzdialená 11UMi  5m. Farebný kontrast je zreteľný triedrom.

Súhv.UMi je ovíjané cirkumpolárnym, t.j. u nás nezapadajúcim súhv.Draco/Draka. Najjasnejšou hviezdou je γEtamin 2,2m/sp.K. Funkciu Polárky v čase stavby veľkých pyramíd zastávala αDra Thuban 3,7m. Z dvojhviezd je ľahko rozlíšiteľná dvojica νDra  2x4,9m/62" a 16+17 Dra 5,5+5,1m/90", navyše ďalekohľad Ø80mm štiepy 17Dra na zložky 5,4+6,4m/2,9". Takýto prístroj rozlíši aj μDra 5,6+5,7m/2.6". Južne od dvojice ψDra 4,6+5,8m/29,5" sa nachádza planetárna hmlovina NGC6543 Mačacie oko 8m/32". Klasický kotúčik s "blik" efektom, vo veľkých prístrojoch so zelenkasto modrastým nádychom. Najkrajší nehviezdny objekt súhvezdia. Galaxia NGC6503 10,5m/4m je síce bližšie k ψDra, je však náročnejšia na vyhľadanie i techniku. Podobne ako i ďaľšia dvojica galaxií M102 10,5m/3´a NGC5907 10,5m/9´.

Súhvezdie Serpens/Had je jediným deleným súhvezdím na oblohe. Medzi západnou časťou t.j.Serpens Caput/Hlava hada a východnou časťou Serpens Cauda/Chvost hada sa rozprestiera, ako inak, súhvezdie Ophiuchus/Hadonosa. Ako prvé vychádza Hlava hada, kde sa nachádza najjasnejšia hviezda Unukalhai 2,6m/sp.K. Severne od nej sa nachádza dvojhviezda δ Ser  4,2+5,2m/4". Západne od α Ser sa nachádza jedna znajkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy M5 6m/12´. V triedri ako hmlistá ploška, v ďalekohľadoch okolo Ø150mm rozlíšiteľná na hviezdy. S pribúdajúcim výkonom použitého prístroja stále zaujímavejšia.

V "doplnkovom" súhvezdí Camelopardalis/Žirafa je za priaznivých pozorovacích podmienok zaujímavá galaxia NGC2403 8,5m/12´. Manuálne vyhľadanie tohto objektu patrí medzi náročné úlohy, nakoľko v tomto súhvezdí sa nenachádzajú výrazné orientačné jasné hviezdy. V takomto prípade, aj keď nemáte delené kruhy na ekvatoreálnej montáži, môžete využiť jej prednosť, že "sleduje"základnú astronomickú súradnicovú sústavu. Po nastavení na M81 sa posuniete zhruba 5°na juh a15°na západ. Využíť priemer zorného poľa hľadáčika, napr.9x50 má okolo 5°. Počas "krokovania" sledovať súlad hviezd v hľadáčiku a na mapke. Pomáha priehľadný plastový krúžok o veľkosti zorného poľa hľadáčika, ktrorý posúvame po mapke. Túto techniku si prípadne osvojte na nejakej ľahšej dvojici objektov. Pozor na orientáciu obrazu a pri cirkumpolárnych objektoch aj v akej pozícii je daný objekt. V dolnej a hornej kulminácii sú "opačné" smery pohybov.

Trojhviezda Mizar AB+Alcor -skúšač zraku zo súhv.Ursa Maior/UMA Veľká Medvedica. Dvojica Mizar+Alcor je na tmavej oblohe rozlíšiteľná voľným okom. Samotný Mizar sa štiepy na zložky v malom Ø50mm refraktore.
Dvojica galaxií M81 7m/20´+M82 8,5m/10´zo súhv.UMa je vyhľadateľná napr.triedrom 15x70. Z tejto výraznej dvojice galaxií  je vo veľkých ďalekohľadoch zaujímavejšia slabšia M82, vďaka užšiemu, nápadnému "segmentovanému" vzhľadu. Patrí medzi na detaili najľahšie rozlíšiteľné galaxie.















Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Kúpa a využitie astrotechniky je postupne na základe teoretických i praktických znalostí rozoberaná v Astrotematike.
Obloha večer
Slnko
Merkúr Mars
Neptún
Jupiter Ceres
Saturn
Urán Vesta
M5
UMi Dra
LS
Polaris
M102
6543
ζUMa
M81+82
2403
Slnko 1.6.2019
Gassendi