POLOHA
ASTROKABINETU N.Z.:
47° 58´ 59.46´´
zemepisnej šírky

18° 09´ 42.63´´
zemepisnej dlžky



MAIN PAGE
ASTRO PHENOMENON
OBSERVER FORUM
ABOUT A-K
NÁVŠTEVNÉ HODINY:
Celoročne každý piatok od: 20:00
Iný termín: dohodou

Mesto Nové Zámky
Odbor sociálnych vecí, školstva a kultúry




Február 2020.


        Slnko.
Dátum:   Východ:   Západ:
  1.2          7:16       16:46
10.2          7:03       17:01
20.2          6:46       17:17
29.2          6:30       17:31

Údaje sú v SEČ.  Platné pre Nové Zámky.
                  Mesiac.
Dátum:    Východ:    Západ:     Fáza:
         



V perigeu: 10.2.2020
V apogeu: 26.2.2020
Vzhľadom na neúmerné, neestetické, neekonomické a hlavne neekologické narastanie intenzity osvetlenia miest, či jednotlivých objektov táto časť našej stránky venovaná vzdialenému vesmíru stráca svoj zmysel. Reakciou v rámci napr. EU na celosvetový problém svetelného znečistenia, keďže má žiaľ aj vážne zdravotné dopady, bola smernica č.245 z 18 marca 2009. Tma bola tiež zaradená do kultúrneho dedičstva ľudstva a už mnohé štáty sveta ekonomicky ťažia z tejto novej turistickej atrakcie, výroby nových, či úpravy starých typov osvetlovacích telies atď. Svietiť sa má tak, aby sa videlo a nie oslepovalo a znemožňovalo správnu funkciu imunitného systému.
Svetelné znečistenie,správne osvetlenie v Nových Zámkoch 1.
ØαDňa 15.2.2020 Slnko kulminuje o12h.1min.28sek. vo výške 29°16´12" v súhv.Capricornus/Kozorožca. Svetelná vzdialenosť(Light time)LT: 8min.13sek. Zdanlivý priemer 1943". Obdobie minima je mimoriadne hlboké, sl.škvrny sa prakticky nevyskytujú. Výrazne zaujímavejšie je pozorovanie v čiare Hα, napr.v teleskope Lunt LS60THa/1200C. Zvyčajne sú viditeľné nejaké protuberancie, filamenty, chromosférický trávnik. Pozor na bezpečnosť zraku i techniky pri pozorovaní !

Dňa10.2.2020 v najväčšej východnej elongácii 18° ako objekt -0,5m/7". Zapadá o 18:41. Vyhľadateľný okolo tohto obdobia za pomoci triedra 10X50, asi 20minút po západe Slnka. Voľným okom v závislosti od kvality zraku a samozrejme pozorovacích podmienok, asi 40 minút nízko nad odkrytým horizontom. V ďalekohľade zvyčajne hmýriaca, farebná škvrna.
Neprehliadnuteľná v úlohe Večernice. V polovici mesiaca zapadá o 21:00 ako objekt -4/2m/17" vo fáze 0,6 v súhv.Pisces/Rýb. V ďalekohľade je možné sledovať pomaly narastajúci zdanlivý priemer a "cúvajúcu" fázu.
Zem:
Vzdialenosť od Slnka 148 miliónov km/0,987AU.  V polovici mesiaca astronomická noc trvá od18:50 do 5:00 SEČ. Hodnota časovej rovnice pre sl. hodiny v AK bude okolo +1minúty. Tieň nodu klesá k čiare rovnodennosti.
V polovici mesiaca vychádza o 3:57 ako objekt 1,2m/5"v súhv.Sagittarius/Strelca. Na pozorovanie detailov zdanlivý piemer je ešte malý. Dňa 18.2.2020 bude prechádzať medzi hmlovinami  M8 Lagúna a M20 Trifid. Pohľad v triedri bude rušený neďalekým  Mesiacom
Mesiac:
"Cúva" na rannej oblohe. Mesiac treba pozorovať vo všetkých fázach, nakoľko viditeľnosť i vzhľad toho istého objektu sa priebežne mení. Niektoré "exotické"detaili sú viditeľné iba krátkodobo. Priložená jednoexpozičná snímka za pomoci bežnej techniky poukazuje na možnosti začiatočníckej techniky. MDN 120/1110mmm (SUH Hurbanovo) je z roku 1978 a štandartná zrkadlovka Canon. Baader 2,6x predlžuje a posúva ohnisko ďalekohľad a tak umožňuje snímať pomocou tela zrkadlovky.
V polovici mesiaca Vesta  8,1m zapadá o 0:30 v súhv.Aries/Barana. Tieto malé telesá slnečnej sústavy sa javia v ďalekohľadoch ako body. Vystihuje to i historické pomenovanie: Asteroidy-hviezdam podobné objekty. Je možné sledovať ich pohyb v dostatočnom časovom odstupe voči hviezdnemu pozadiu.
Pozorovateľný na rannej oblohe.V polovici mesiaca vychádza o 5:05 v súhv.Sagittarius/Strelca ako objekt -1,9m/33". Vo väčšom triedri napr.15x70, pozorovateľný nebodový vzhľad a pohyb štvorice mesiacov v dostatočnom časovom odstupe. Sploštenie Jupitera a dvojica hlavných pásov je viditeľná v malých ďalekohľadoch. Ďaľšie detaili ako červená škvrna počas prechodu centrálnym poludníkom a iné oblačné štruktúry v atmosfére planéty sú dostupné pre stredné/väčšie ďalekohľady. Výhodou je binokulárny nadstavec.
Po konjukcii so Slnkom sa vynára na rannej oblohe. Nepriaznivé podmienky na pozorovanie. V polovici mesiaca vychádza o 5:40 v súhv.Sagittarius/Strelca ako objekt 0,6m/15", prstence 35x13".
V polovici mesiaca zapadá o 23:09 v súhvezdí Aries/Barana ako objekt 5,8m/3,5". Za pomoci mapky a malého triedra je spoľahlivo identifikovateľný ako bod. Nebodové rozlíšenie zelenkastožltého kotúčika je možné ďalekohľadom nad Ø80mm pri100x. Osobitný farebný odtieň vyniká vo výkonnejších prístrojoch, ktorý môže byť ovplyvnený farebnou citlivosťou zraku pozorovateľa i optikou prístroja.
V polovici mesiaca zapadá o 19:00 ako objekt 8m/2,2" v súhv.Aquarius/Vodnára.Triedrom 10x50 a za pomoci mapky vyhľadateľný ako bod v blízkosti červenkastej hviezdy ϕAqr 4,2m/sp.M. Nároky na techniku umožňujúce farebné i nebodové rozlíšenie sú vyššie ako pri planéte Urán. Obdobie pozorovateľnosti končí.
Tabakova 8, Nové Zámky
  2.2       11:03         0:32       Prvá štvrť
  9.2       17:09         7:28       Spln
15.2         0:00       10:15       Posledná štvrť
23.2         7:01       17:04       Nov
   G.Hodál
                                     Pozorovanie objektov vzdialeného vesmíru.
Prvé číslo x v skratke: xm/y´ je vizuálna magnitúda. Voľným okom za priaznivých okolností je hranica okolo 6m. Druhé číslo y´ je zdanlivá veľkosť v oblúkových  minutách, prípadne y" v sekundách, y°v stupňoch. Rozlišovacia schopnosť voľného oka v závislosti od podmienok sa pohybuje od1´až 5´. Ďalekohľad posúva túto hranicu vzhľadom na priemer objektívu a pozorovacie podmienky na úroveň oblúkových sekúnd. Zdanlivý priemer Slnka, Mesiaca je okolo 30´, t.j.1800"/0,5°. Za malé ďalekohľady sa zvyčajne pokladajú prístroje do Ø80mm, stredné do Ø150mm a veľké nad tento priemer. V súčasnosti sa sériovo vyrábajú pre zanietencov prístroje s priemerom objektívu až Ø400mm. Na objednávku aj viac. So zvyšujúcim sa priemerom však klesá z viacerých príčin efektivita využívania a ani očakávania od veľkého prístroja sa nemusia splniť. Veľa zaujímavých objektov sa totiž "nezmestí"do menšieho zorného poľa výkonných prístrojov a zároveň sa rozpadnú na nič nevraviace detaili, napr. M45 atď. Väčšina galaxií, hmlovín javí sa ako "malé svietiace nič voči tmavšiemu níč"- výstižný opis návštevníka AK. Najpútavejšie objekty z objektov vzdialeného vesmíru pre malé prístroje sú otvorené hviezdokopy.
Na pozorovanie hmlovín a galaxií sú vhodné iba tmavé, priezračné noci bez mesačného svitu, sveteného znečistenia a podľa možnosti v čase kulminácie daného objektu. Takéto objekty sa javia jasnejšie pri tzv.bočnom/astronomickom videní, t.j. na objekt sa nepozeráme priamo. Súvisí to s umiestnením receptorov/tyčiniek, citlivých na slabé nočné svetlo v našom oku mimo centrálnej osi, kde sú "denné" receptory/čapíky. Dopriať čas na adaptáciu očí na tmu a tepelnú temperáciu ďalekohľadu. Pri práci s technikou, mapkami používať svetelné zdroje s červeným svetlom. Pri Mesiaci, Slnku, planétach, dvojhviezdach sa vyžaduje obloha s minimálnou scintiláciou atmosféry, t.j."trblietaním"hviezd. Mierny opar, či svetelné znečistenie pri týchto objektoch natoľko nevadí.  V zimnom období je obtiažnejšie natrafiť na noc s malou scintiláciou atmosféry umožňujúcou využiť plné rozlíšenie ďalekohľadu. Na začiatku pozorovania používať "širokouhlé" pohľady pri nižšom zväčšení.

Venuša v úlohe Večernice po Slnku a Mesiaci je dominujúcim objektom večernej oblohy. Obdobie pozorovateľnosti planéty Neptún končí. Urán je v skorých večerných hodinách stále vo výhodnej pozícii.  Nevýrazná Mliečna dráha sa tiahne od juhovýchodného horizontu /súhv.Puppis-Korma/ skrz zenit /súhv.Auriga-Povozník/ po severozápadný /súhv.Cygnus-Labuť/. Zimný orientačný šesťuholník s farebne odlíšiteľnými hviezdami kulminuje. Farby súvisiace s odlišnou spektrálnou triedou, napr. u Aldebarana, Capelly, či Síria sú nezameniteľné už pri pohľade voľným okom. V ďalekohľadoch je to ešte výraznejšie.

Súhvezdie Orióna vo februári kulminuje okolo19:45. Rozloženie hviezd pripomína skôr motýľa než bájneho lovca. V súčasnosti púta pozornosť premenná αOri/Betelgeuze  0,3-1,3m sp.M, prechádzajúca hlbokým  minimom.  Aktuálny jas tohto červeného obra je možné sledovať v porovnávaní s ostatnými hviezdami súhvezdia. Ide o kanditáta na supernovu. V dobe maxima konkuruje najjasnejšej hviezde tohto súhvezdia, pre zmenu modrému obrovi βOri/Rigel 0,1m/sp.B. Rigel je tiež ťažko rozlíšiteľnou dvojhviezdou so zložkami 0,1+6,8m/9,5". Aj keď je vzdialenosť zložiek veľká, rozlíšenie sťažuje veľký, asi 260 násobný rozdiel v jase. Podobne náročné sú dvojice δOri 2,2+6,9m a ζOri 1,9+4m/2,3"z pása Orióna. Na testovanie výkonných ďalekohľadov je možné použiť dvojice 14Ori 5,8+6,6m/1", 32Ori 4,5+5,8m/1,3". Pre trieder ľahko rozlíšiteľnou  dvojhviezdou je 23Ori 4,7+5,7m/242". Južne od nej pre stredné prístroje sa nachádza ηOri 3,7+4,8m/1,7". Zaujímavá je trojhviezda σOri 3,8+6,6m/12,9"+6,7m/43".
Veľká hmlovina M42 4m/40´v Orióne je od nás najdetailnejšie pozorovateľnou hmlovinou a patrí medzi najpútavejšie na celej oblohe. Voľným okom ako hmlistá škvrna pod pásom Oriona. V zornom poli triedra sa zobrazí ako nerovnomerne jasná ploška v doprovode ďaľších NGC objektov. Už v malých ďalekohľadoch sa v centrálnej časti hmloviny rozlíši štvorhviezda θOri, známa pod názvom Trapéz Oriona. V stredných ďalekohľadoch, napr.v MDN120 pri 80x, je viditeľných množstvo svetlých i tmavých detailov. Vo veľkých, napr.v CPC11"+širokouhlý okulár Luminos15, sú odsledovateľné doďaleka sa tiahnuce filamenty od zelenožlto žiariacej centrálnej časti. Pôsobivejšie ako na snímkach, ktoré nedokážu súčasne zachytiť tak jemné odtiene a detaili ako zrak pozorovateľa. Platí to pri pozorovaní skrz priezračnú oblohu, bez svetelného znečistenia a počas kulminácie. Predstavu dáva pripojená jednoduchá, nepointovaná snímka pomocou spomínaného prístroja z areálu AK z blízkosti centra mesta!
Hmlovina M43 9m/12´, ide o oddelený fragment  severnej časti M42 .
Severne od M42 sa nachádza vizuálne nevýrazná, členitá hmlovina NGC1977/75 /73 7m/20´, známa zo snímok ako Bežec. Podľa niektorých zdrojov jej súčasťou je aj pozorovateľná skupina hviezd považovaná za hviezdokopu, ako i dvojhviezda 42Ori 7,7+7,9m/1,6".
Najsevernejšie je NGC1981 5m/25´, ktorá obsahuje niekoľko jasných hviezd.
Pre kukátka alebo triedre je plošná otvorená hviezdokopa Cr70 0,4m/150´. Obklopuje pás Orióna a už upútala pozornosť Galilea. Pôsobivý objekt napr.v triedri 15x70. Otv.hv.Cr 69 2,8m/ 65´sa javí ako retiazka hviezd od dvojhviezdy λOri 3,6+5,5m/4,4" k ϕ1Ori. 
"Kometárna" reflexná hmlovina M78 8m/8´je vhodná pre stredné ďalekohľady."Jadro" tvorí dvojhviezda.
Spozorovanie hmloviny NGC2024 8m/20´ "Plameň"je náročnejšie. Napr.v ďalekohľade MDN 120 pri 44x /0,8°, sa javí ako svetlé "nič" oproti o niečo tmavšiemu "nič" pozadia oblohy. Vadí svit najvýchodnejšej hviezdy pásu Oriona ζOri Alnitaku 1,8m, držať ju mimo zorné pole. Po naskočení "astrovnímania"náznaky tmavšieho delenia.
Reflexná hmlovina NGC1788 10m/8´je pre veľké ďalekohľady.

Najjasnejšia hviezda celej oblohy Sírius /A/ -1,5m zo súhvezdia Canis Maior/Veľký pes, kulminuje v polovici februára okolo 20:52 nad južným horizontom. Aj keď ide o "bielu" hviezdu sp.triedy A, nízko nad horizontom hrá farbami. Kvôli tomu v preklade znamená Iskriaci, či v súvislosti tropickými teplami Psia hviezda. Spozorovanie  sprievodcu, t.j.bieleho trpaslíka s označením Sírius B/Šteňa 8,5m/10", je v súčasnosti teoreticky možné kvalitnými prístrojmi. Problémom je jas Síria A.  Súhvezdím s časti prechádza Mliečna cesta a preto je vhodné na prehliadku triedrom.
Otv.hv.M41 5m/30´sa nachádza zhruba na priemer zorného poľa triedra južne od Síria. V triedri 10x50 hmlistá, čiastočne rozlíšená na hviezdy. V silnejších teleskopoch je vhodnejšie použiť menšie zväčšenia, pri ktorých sa ešte zobrazí v zornom poli celá hviezdokopa. Ľahko vyhľadateľný objekt pre začínajúcich pozorovateľov.
Otv.hv.NGC2362 4m/6´obklopuje hviezdu τCMa 4,4m. V malých prístrojoch sa javí ako svetelné halo okolo spomínanej hviezdy. Rozlíšenie na hviezdy vyžaduje stredný prístroj s väčším zväčšením, pri ktorom sa zníži rušiaci vplyv τCMa a zväčší sa rozostup hviezd. Severne od NGC2362 sa nachádza farebná dvojica 145 CMa 4,7+6,5m/26"sp.K+F, rozlíšiteľná malými prístrojmi. Dvojhviezda εCMa 1,5+7,5m/7,5"je náročná na rozlíšenie nielen kvôli veľkému rozdielu v jase, ale i malej výšky nad obzorom.

Alfou súhvezdia Geminy/Blížencov je bielomodrastý Castor 1,6m. Ide o dvojhviezdu so zložkami1,9+2,9m/5". V súčasnosti rozostup zložiek vrastá, takže je rozlíšiteľná aj malými ostrokresliacimi prístrojmi, ako napr. CZJ50/540mm pri 50x. Najjasnejšou hviezdou súhv. je však oranžová βGem/Pollux 1,1m. Farebný kontrast medzi Castorom a Polluxom  je nápadný voľným okom. Vďaka prechádzajúcej Mliečnej ceste západnou časťou tohto súhvezdia je tam pozorovateľných množstvo hviezd, ako i niekoľko objektov vzdialeného vesmíru. Z nich najpútavejšia je otv.hviezdokopa M35 5,5m/30´. Voľným okom za priaznivých podmienok pozorovateľná ako hmlistá škvrna, triedrom čiastočne rozlíšiteľná na hviezdy a v ďalekohľadoch veľké množstvo koncentrovaných hviezd. V zornom poli o priemere 1°sa súčasne s M35 zobrazí ako malá, hmlistá škvrna otv.hviezdokopa NGC2158 8,6m/5´. Výraznejšia je o niečo vzdialenejšia NGC2129 6,7m/7´. Vo veľkých prístrojoch je zaujímavá otv.hv.NGC2266 9,5m/7´. Ide o do  trojuholníka koncentrované zoskupenie hviezd. Na rozlíšenie známej planetárnej hmloviny NGC2392 Eskymák 9m/48", ako klasického planetárneho minidisku, stačia aj stredné prístroje. V malých ďalekohľadoch viditeľná ako hmlistá hviezda.

Najzápadnejším súhvezdím zimného orientačného šesťuholníka je Taurus/Býk. Jadro súhvezdia pripomína prí východe písmeno A, ktorého podoba sa vraj naozaj  historicky viaže k tomuto zoskupeniu hviezd. Navyše nejde o náhodné zoskupenie hviezd ako pri iných súhvezdiach, ale o otvorenú hviezdokopu Mel 25 Hyades o priemere 330´s jasnosťou 0,5m. Objekt pre voľné oko, ešte krajší v triedri. Najjasnejšia, oranžová hviezda súhvezdia Aldebaran/Oko býka 0,9m/sp.K  je však len vizuálnou súčasťou tejto hviezdokopy. Dvojica hviezd θ1+2  3,8+3,4m/5,7´ je vhodná na test rozlišovacej schopnosti zraku. Najznámejším a pre voľné oko asi najpútavejším objektom severnej oblohy je otvorená hviezdokopa M45 Pleiades 1,5m/100´. U nás je známa pod menom Kuriatka, či Sedem sestier. Pri pohľade voľným okom pripomína "Malý Voz" na ploche zhruba o priemere mesačného kotúča a je často zaň aj mylne považovaný. Ideálny objekt pre binokuláre, spektívy, skrátka pre prístroje umožňujúce dosiahnuť aspoň 1,5°zorné pole. V teleskopoch pri väčšom zväčšení a s tým súvisiacim malým zorným polom sa hviezdokopa rozpadá na izolované, máločlenné skupinky hviezd. I tie vytvárajú niekedy zaujímavé priestorové rozloženie, ako napr."štvorhviezda"ηTau Alcyone 2,8m. Na mapke sú vyznačené vizuálne magnitúdy hviezd, využiteľné na test tmavosti oblohy a dosah prístroja v magnitúdach. Hmlovina, skrz ktorú hviezdokopa prelietava, je pre astrofoto. Triedrom sú ešte vyhľadateľné aj otv.hv.NGC1647 6,5m/40´ a 1746 6,1m/42´. Pozostatok po supernove z roku 1054 a to M1 Krabia hmlovina 9m/6´, je mimoriadne dôležitým objektom pre astrofyziku. Aj keď nesie poradové číslo 1. v Messierovom katalógu, ide o pomerne náročný objekt na vizuálne pozorovanie. Manuálne vyhľadanie uľahčuje blízka hviezda ζTau 3m. Ako hmlistú, oválnu škvrnu ju vidno aj v prístrojoch okolo Ø80mm. Pozorovanie detailov však vyžaduje výkonnejšie prístroje.

Najsevernejším členom  zimného or.šesťuholníka je žltá navigačná hviezda Capella 0,1m/sp.G zo súhv.Auriga/Povozník. Rozdielne farebné odtiene hviezd Capella a Aldebaran sú viditeľné voľným okom. Capella kulminuje vo večerných hodinách vo výške 88°.  Súhvezdím prechádza menej výrazné rameno Mliečnej cesty. Nachádza sa v ňom trojica otvorených hviezdokôp vhodných pre malé prístroje. Už v triedroch sú to nápadné, čiastočne na hviezdy rozlíšené hmlisté škvrny. Dve z nich a to M36 6,5m/12´a M37 6m/20´na priezračnej oblohe sú ako slabé škvrny viditeľné voľným okom. V kvalitnom hľadáčiku, napr.9x50 je výrazný aj tretí člen skupiny a to M38 7m/20´. Pri pozorovaní ďalekohľadom je citeľný rozdieľ v jase a v priestorovom rozložení hviezd. Otvorená hviezdokopa NGC2281 6,5m/15´je menej početná, ale má aj jasnejšie hviezdy. Z dvojhviezd na konci skupiny hviezd neoficiálne volaných Rebríček sa nachádza 14Aur 5,1+7,5m/14". Planetárna hmlovina IC2149 11,2m/10"vyžaduje väčšie prístroje.






















.





Časť používanej techniky pri tvorbe "úkazov".
Rôzne lokality, majitelia.
MDN120  CPC11"
CZJ 80/840  80/1200
SW MAK 180/2700
Začiatočnícke ďalekohľady
CZJ 50/540
15x70
"Brejlák"
15x70 PD
Slnko:

Merkúr:
Venuša:

Mars:
Asteroidy, trp.planéty:
Jupiter:
Saturn:
Urán:
Neptún:
LS60THa
2.
Mapky, obrázky:
Taurus
M45
M45
M1
Auriga
M36
M37
M38
Slnko
Venuša
Urán Vesta
M42
Cr70
Cr69
M78
1977
M41
2362
Sírius
Geminy
2392
Obloha večer
CMa
Orion
M35
Mesiac
Merkúr Neptún
Mars Jupiter Saturn
Merkúr Venuša